Po roku som s otcom opäť absolvoval výstup na Rysy z poľskej strany... Bola to krása; celý deň šlapania, únava, takmer žiadna prestávka. Všetko to začalo už zavčasu v noci, keď sme sa stretli vo vlaku a cestovali do Popradu. Ráno. 4:50... Poprad. Zima. Počkali sme si v prerábanej stanici na autobus a krátko pred siedmou ráno sme sa ocitli na hraniciach v Lysej Polane. A tu sa začína náš výstup.
Zhruba dve hodiny chôdze po asfaltke, navôkol hlasy medveďa, ktorý nás sprevádzal popri ceste a zrazu sme boli pri morských okách. Chvíľka prestávka, no len na prezutie topánok a šlo sa hore, k ďalšiemu plesu a odtiaľ už len hore... reťaze, 2 hodiny... a boli sme na priesmyku. A tu sa to stalo, veď pozrite fotky. Bola to krása, ale vidieť tie dve jamy, na jednu aj druhu stranu, to nie je len tak pre každého... a kto to už má tú možnosť zažiť, vie, o čom tu píšem... No a konečne som sa cez to nejako preniesol, zvládol i tých posledných pár desiatok metrov a boli sme na vrchole... Vychutnali sme si ten výhľad, tú výšku a leteli rýchlo dole, na plesá, na slovenskej strane cez reťaze a na Popradské a Štrbské pleso, na zubačku a na vlak domov.
Turistika to bola vynikajúca, fotky nádherne, spomienky úžasne, adrenalínu vyše hlavy... Na také dačo sa veru len tak rýchlo nezabudne... |
